Pohreb muža

V krste sme zomreli smrti, sme ľuďmi nádeje.

AI
Svätý Augustín vo svojej úvahe o smrti píše: „Keď sa narodí človek, sú tu mnohé hypotézy: možno bude pekný, možno bude škaredý, možno bude bohatý, možno bude chudobný, možno bude dlho žiť, možno nie. Ale o žiadnom sa nepovie: možno zomrie alebo možno nezomrie.“ Augustín na konci svojej úvahy poznamenáva: „Smrť je jediná absolútne istá vec v živote. Smrť je smrteľná choroba, ktorá sa získava narodením.“

Nemecký filozof Heideger pozerajúc tvárou v tvár smrti definuje človeka a jeho život ako „bytie k smrti“. Človek sa rodí preto, aby zomrel, pre nič iné. Žiť znamená zomierať. Žiť pre smrť znamená, že smrť nie je len koncom, ale že je aj cieľom života. Smrť ako cieľ života, človek ako bytie k smrti. Život človeka sa teda podobá ceste vlakom, ktorý ide nikam.

KE
Naproti tejto hrozivej realite smrti a jej ničotnej perspektíve nám priam revolučno-radikálne zaznievajú slová apoštola Pavla v liste Rimanom: „Bratia neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi v jeho smrť sme boli pokrstení“ (Rim 6,3).

DI
Čo to znamená byť pokrstený v Kristovi? Ako rozumieť slovám, že sme boli pokrstení v smrť? Čo má krst spoločné so smrťou človeka? Odpovedať na tieto otázky znamená dať odpoveď na otázku, čo je kresťanstvo vo svojej podstate, čo to znamená byť kresťanom, byť Kristovým.
Krst sa udeľuje vo viere v Ježiša Krista a v jeho vykupiteľské dielo. Človek, ktorý uveril v Krista prijal v tejto viere krst. Dnes je to už výnimočné, ale v rannom kresťanstve sa prijatie krstu uskutočňovalo v baptistériu, čiže v malom bazéne naplnenom krstnou vodou. Ten, kto je krstený, vo viere je spojený s Kristom a ponorením do krstnej vody mystickým spôsobom zomiera s Kristom. Ponorením do vody má účasť na Kristovej smrti a spolu s Kristom zomiera. A vo viere spojený s Kristom, vynorením sa z vody mysticky vstáva spolu s Kristom z mŕtvych. Vynorením sa z vody mystickým spôsobom má účasť na Kristovom zmŕtvychvstaní.
A tak apoštol Pavol nám dnes vysvetľuje a pripomína našu nádej, ktorú máme my, čo sme uverili v Krista, hovorí: „Krstom sme boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom“ (Rim 6,4).
Každý, kto bol pokrstený, už raz zomrel, zomrel hrozivej perspektíve ničoty a zrodil sa pre nový život, pre život s Bohom. Napriek tomu realita fyzickej smrti je tu. Fyzická smrť zostáva prítomná v našom živote aj naďalej, ako následok dedičného hriechu. No vďaka krstnej milosti sme povolaní už tu na zemi, žiť novým životom. V krste sa sme sa zrodili ako Božie deti, zrodili sme sa pre večný život. Svätý Otec Ján Pavol II. vo svojej encyklike Evangelium vitae vysvetľuje pojem večný život. Áno, večný život, pre ktorý sme sa zrodili v krste, chápeme ako život, ktorý budeme žiť v spoločenstve s Bohom po našej fyzickej smrti. Svätý Otec poukazuje na Jánovo evanjelium, v ktorom apoštol Ján píše: „A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého poslal, Ježiša Krista“ (Jn 17,3). Pápež teda zdôrazňuje, že ten, kto v svojom živote poznal a poznáva Boha, dosahuje už tu a teraz cieľ svojho života, tj. spoločenstvo s Bohom. Mať živý, osobný, bytostný vzťah s Bohom, znamená už tu, v čase a priestore, dosahovať cieľ nášho bytia, ktorým je blažené spoločenstvo lásky s Bohom. Apoštol Pavol hovorí: „Krstom sme teda boli pochovaný v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom“ (Rim 6,4). V krste sme boli vzkriesení pre nový život, pre večný život. Večný život je život, ktorý bude nasledovať po našej fyzickej smrti, ale večný život je aj život prežívaný v spoločenstve s Bohom, už tu, na našej pozemskej púti. Kto kráča životom v spoločenstve lásky s Bohom, pre toho smrť nie je hrozivým koncom, ničotou, priepasťou a neistotou, ale prechodom do láskavého náručia Boha.
Pre nemeckého filozofa Heidegera je smrť nie len koncom, ale aj cieľom života. Ak sa ničota a tma stáva cieľom života, potom život stráca zmysel. V Kristovi sme sa narodili pre nadprirodzený, večný, nový život. Pre kresťana život nie je „bytie k smrti“ ale „bytie k Bohu“. Kristus fyzickú smrť z nášho života neodstránil, ale dal jej nový rozmer. Pre kresťana je smrť len prechodom, akousi bránou do plného spoločenstva s Bohom. Kto spoznal a poznáva už v tomto živote, že Boh ho miluje, nebojí sa neistoty smrti. Kto spoznal cieľ svojho života, ktorým je Boh, vie ako ma žiť, vie čo ho k Bohu privádza a čo nie. Život s Bohom nadobúda zmysel a do života človeka prichádza radosť a pokoj. Život človeka už nie je vlakom, ktorý ide nikam, život prestáva byť nezmyslom.

PAR:
Naša zosnulá sestra vo svojom živote pochopila a predovšetkým žila kresťanskú nádej na vzkriesenie. Tak ako sme ju mnohí mali možnosť poznať, jej život bol naplnený láskou Boha. Svoju radosť a pokoj zo života prejavovala celý život v ochote obetovať sa pre manžela i dobro rodiny, dobro svojich piatich detí. Aj napriek svojim zdravotným ťažkostiam každý deň prichádzala pomáhať na stavbu nášho nového kostola. Bola obdivuhodná vo svojej pracovitosti a aktivite, no zároveň bola tichou, skromnou osôbkou. Veľmi sme si na nej vážili jej úprimnosť a otvorenosť, vedela s láskou povedať pravdu do očí, aj o sebe. Jej život bol životom s Kristom ukrytým v Bohu (porov. Kol 3,3). V krste sa zrodila pred X. rokmi pre večný život a hľadala čo je hore, hľadala čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha (porov. Kol 3,1). Často navštevovala Boží chrám, posilňovaná sviatosťami, hľadala a nachádzala Boha ako cieľ svojho bytia. Život našej sestry mal zmysel. Dávala seba koľko len vládala, dávala úsmev, radosť, pokoj, pomoc, povzbudenie, svoje sily, svoju lásku, aby to opäť našla v Bohu. Pamätám si na jej posledné chvíle, vedela, že koniec sa blíži, na jej tvári sa zračil pokoj. Celý jej život bol umieraním a vstávaním z mŕtvych, smrť vnímala ako plné, konečné a definitívne zjednotenie sa s Bohom.

MY
V jednom európskom meste bol prostredníctvom bilboardov zrealizovaný manifest za boj proti rakovine. Na bilboarde bol obrázok ľudskej ruky, ktorá vyjadrovala gesto nasadzovania parohov, a nápis vysvetľoval: „Takto nepremôžeme rakovinu“. My môžeme povedať: „Takto sa nedá zvíťaziť nad smrťou“.

Smrti sa nemôžeme vysmievať, pred smrťou nemôžeme zutekať. Nad smrťou musíme zvíťaziť. Prorok Ozeáš píše: „Smrť pohltilo víťazstvo. Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň?“ (Oz13,14) Víťazom nad smrťou je Kristus. A jeho víťaznou cenou je nový život pre nás.

ADE
Svätý Augustín vo svojom uvažovaní o existencii človeka vyriekol: „Smrť je jediná absolútne istá vec v živote“. Heideger definuje človeka a jeho život ako „bytie k smrti“. Augustín hovorí o smrti fyzickej, ktorá je následkom dedičného hriechu. Heideger hovorí o smrti duchovnej, ktorá je následkom nepoznania Boha. Naša spolusestra sedela vo vlaku, ktorý mal cieľovú stanicu, tou stanicou bol Boh. Nech je aj táto chvíľa príležitosťou pre nás zamyslieť sa, či sme nastúpili do toho správneho vlaku, príležitosťou položiť si otázku, či je naša životná cesta cestou k smrti alebo k Bohu.

Amen.

*Porov.: LEŠŇOVSKÝ, P.: Seminár. Spišská Kapitula. 2006