Pohreb muža

Kresťan nepodceňuje okamih smrti.

AI
Žijeme v dobe plánovania. Všetko sa dá naplánovať, len čas smrti sa nedá naplánovať. Ale ona príde pre každého. Čo máme alebo aké opatrenia máme urobiť, aby sme sa na túto skutočnosť pripravili? My veríme, že smrťou sa náš život nekončí. A práve preto sa máme na tento deň pripraviť, takpovediac naplánovať si, aby sme boli pripravený až príde.

KE
Aj v dnešnom evanjeliu nás Pán Ježiš vyzýva na bdelosť a hovorí: „Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte“ (Lk 12,40).

DI
Povzbudzovanie k ostražitosti v evanjeliách je hlavným odporúčaním, ktoré Ježiš dáva svojim učeníkom v závere svojich rečiach o posledných cieľoch a o príchode Syna človeka. Aby vyjadril, že jeho návrat bude nepredvídateľný, Ježiš používa rôzne prirovnania a podobenstvá. Príchod Syna človeka bude nepredvídaný tak, ako príchod nočného zlodeja, ako príchod pána, ktorý sa vráti v noci bez toho, aby upozornil svojich služobníkov. Bedlenie teda charakterizuje postoj človeka, ktorý má nádej v Ježišov návrat a očakáva ho. Zvlášť to môžeme vidieť u prvých kresťanov, pretože práve táto myšlienka bola u nich veľmi živa. Nádej v druhý Kristov príchod, v jeho skorý návrat im bola zdrojom neohrozenosti vo viere. Tešili sa na stretnutie s ním a svoje súkromné a verejné modlitby končievali slovami: "Príď Pane Ježišu!"

PAR
Vidíme ako prvý kresťania chápali a vnímali stretnutie s Pánom. A teraz si položme otázku: Ako my chápeme skutočnosť smrti ? Myšlienka na smrť je nám dnes, viac ako inokedy, viac ako to bolo v predošlých časoch, cudzia a ďaleká. Žijeme príliš intenzívne. Cítime sa príliš doma na tejto zemi, sme príliš ponorený do každodenných prác. Všetkých nás ovláda vysoká horúčka po blahobyte, v ktorom po mnohí ľudia vidia svoju jedinú spásu. Smrť zaiste príde, ale v tejto chvíli sa nám zdá ako čosi ďaleké, s čím ešte nemusíme počítať, veď mňa sa to netýka. A keď raz príde, bude to nejaká nehoda, ktorú treba ako tak prekonať, veď potom bude aj tak koniec. Takto myslia a hovoria o smrti tí, ktorí nemajú nádej. My v veriaci, kresťania, nemôžeme zostať pri takomto zmýšľaní o smrti. Dnes pri rakve našej zosnulého brata zamyslime sa aj my nad skutočnosťou smrti a položme si otázku: Ako Ja, Ty zmýšľam o smrti? Tento môj život, ktorý tak veľmi milujem sa raz rozplynie. Každým dňom, každou hodinou smerujeme k okamžiku nášho priameho stretnutia s Ježišom. Preto máme byť pripravený, lebo nevieme, kedy nás Pán zavolá.

MY
Keď Alexander Veľký začal dobývať mesto, dal pod hradbami zapáliť veľkú fakľu a potom odkázal do mesta: „Ak sa podáte, kým táto fakľa dohorí, ostanete nažive a ušetríme vás i mesto.“ Ľudia v meste aspoň videli, koľko im zostáva času podľa fakle. My však nevieme, kedy zhasne fakľa nášho života. Pre niekoho možno skôr, pre iného neskôr. Ale bude veľmi správne, že už odteraz chceme pamätať aj na tento posledný okamih života, a chceme žiť tak, aby sme boli pripravení, keď nás Pán povolá k sebe.

ADE
Čas smrti sa nedá naplánovať, preto žime v nádeji, že náš život sa smrťou nekončí, ale začína sa život nový, život s Kristom, ktorí si pripravujeme už tu na zemi.

Amen.

*Porov.: KRAJČ, P. Seminárna práca. Spišská Kapitula : 2003