Pohreb muža

Byť pripravený, aby sme prijali odmenu od Krista.

AI
Zaiste si pamätáte, keď sa nám ako malým deťom podarilo niečo dobré urobiť, dostali sme dobrú známku v škole, alebo sme si svedomito splnili prikázanú povinnosť. Netrpezlivo sme čakali na príchod rodičov z práce, aby ocenili našu snahu a námahu a patrične nás odmenili. Ale tiež si pamätáme na menej príjemné chvíle, keď sme v niečom zlyhali, alebo vystrojili. Vtedy plní strachu „čo bude, ak prídu rodičia“, sme si v duchu pripravovali výhovorky, aby to s nami nedopadlo až tak zlé.

KE
Niečo podobné sa odohráva aj v dnešnom evanjeliu. „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite Kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta... Choďte preč od mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom... A pôjdu títo do večného trápenia, spravodliví však do večného života“ (Mt 25,33.41.46).

DI
Aké povzbudzujúce, ale zároveň aj hrozné slová z Ježišových úst. Hlavnou myšlienkou týchto slov Syna človeka je odplatenie každému podľa jeho skutkov. Táto súdna zásada platí rovnako pre kresťana, ako aj pre pohana, ktorý nepozná Krista a sväté Písmo. Všetci ľudia bez rozdielu budú súdení Božou spravodlivosťou. Ježiš hovorí, že sa pred ním zhromaždia všetky národy, nie iba tí , ktorí vyznávali vieru a verili v jeho druhý príchod.
V tomto eschatologickom podobenstve hovorí Ježiš o rozdelení ľudstva na dve strany. Kritériom delenia bude láska k blížnemu. Iba ten obstojí pri Božom súde, kto sa preukáže konkrétnou skutkovou láskou. Bohu sa nedá slúžiť obchádzaním človeka. Čo neurobíme jednému z jeho najmenších bratov, neurobíme samému Ježišovi. A za to, čo neurobíme, nemôže nás odmeniť. Keď nás nemôže odmeniť, musí nás potrestať. Okrem jeho pravej a ľavej strany niet inej možnosti. O všetkom teda rozhodnú naše skutky, náš život.
Dôvodom našej služby musí byť vždy služba Kristovi, ktorý je prítomný v každom blížnom. Služby poskytnuté pre chválu, zisk, alebo z vypočítavosti, nič nezavážia v deň posledného súdu.

PAR
Pán života smrti si povolal k sebe nášho zosnulého brata. V duchu kresťanskej nádeje dúfame, že Milosrdný Boh mu odpustí hriechy a príjme ho do večnej blaženosti.
Každá smrť blížneho je veľkou výzvou a príležitosťou zamyslieť sa a zhodnotiť svoj život. O smrti, s ktorou sa každý z nás stretne neradí hovoríme. Málo na ňu myslíme a preto sa jej bojíme. Uvažujme spolu nad smrťou práve v tejto chvíli, keď stojíme pri rakve nášho brata, ktorý nás predišiel do večnosti. Jeho odchod z tohto pozemského života nám všetkým pripomína, že aj nám raz nadíde hodina smrti. Jedno príslovie hovorí: „Koniec dobrý, všetko dobré.“ Najdôležitejšia chvíľa nášho pozemského života je smrť.
Dom Bosco hovorieval svojim chlapcom: „Dívaj sa koniec a iste nezhrešíš.“ Smrteľná posteľ je najvyššie položené miesto v našom živote. Odtiaľ najlepšie vidíme, čo malo v našom živote zmysel a význam, čo bolo falošné a neúprimné a v tejto chvíli pre nás úplne zbytočné. Ak sa chceme v živote dobré rozhodnúť spomeňme si na smrť.
Smrť je ten najprefíkanejší zlodej. Nevykráda banky, firmy, ani luxusné hotely, ale kradne majiteľov. Pred nikým a ničím sa nezastaví, na nikoho neberie ohľad. Nedá sa podplatiť, nepomôže žiadna protekcia. Zomierajú tak bohatí a v spoločnosti vážený ľudia, ako aj poslední zabudnutí bezdomovci.
Preniká nás strach pri pomyslení, že všetko raz skončí pominie. Neľakajme sa príliš. Kresťanská viera nás učí, že smrťou sa náš život nekončí, iba mení.
O tejto zmene nám hovorí dnešné evanjelium. Naše skutky rozhodnú o tom, kde bude naše miesto po smrti. Kristus veľmi jasne a konkrétne hovorí, že nie pekné slová, dlhé modlitby, ale praktické skutky lásky nám zabezpečia večný odmenu v nebi. Nič z toho, čo sme nadobudli na tomto svete si nezoberieme so sebou na druhý svet, len dobré skutky, ktoré sme preukázali blížnym pôjdu s nami.

MY
Drahí! Nezhrozili by sme sa slov: „Choďte preč od mňa zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom. Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto mojich najmenších, ani mne ste neurobili“ (Mt 25,41 45). Urobme všetko, čo je v našich silách, aby sme tieto slová nikdy nepočuli. Ak sa lepšie pozrieme okolo sebe, zbadáme množstvo príležitostí ku konaniu dobra.
Koľko je v našom okolí sociálne slabých ľudí, ktorí potrebujú pomoc a my hoci máme dostatok, niekedy aj nadbytok, nevieme sa podeliť. Alebo koľko ľudí žije okolo nás v smútku, opustenosti, sú zaznávaní, odstrkovaní, posmievaní a my sa ich nevieme zastať.
Nebo si treba zaslúžiť. Tomáš Kempenský v knihe Nasledovanie Krista píše. „Čo nás nič nestojí, to za nič nestojí. Len toľko pokročíš, koľko sa zaprieš.“
Nič nerobiť a spoliehať sa na to, že som nikoho nezabil, nikoho neokradol, sa nevypláca. Boh odmieňa podľa zásluh. Musíme sa o to pričiniť vlastným životom. Niet inej cesty, ako dosiahnuť večnú blaženosť.

Jeden veľmi bohatý človek sa dostal do raja. Najprv sa poprechádzal po trhu a s prekvapením zistil, že všetko sa tu predáva za veľmi nízke ceny.
Hneď vytiahol peňaženku a začal si vyberať najkrajšie veci, ktoré videl. Keď šiel zaplatiť, podal anjelovi- predavačovi hrsť veľkých bankoviek.
Anjel sa usmial a povedal: „Je mi ľúto, ale tieto peniaze tu nemajú nijakú hodnotu.“ „Akože?“ začudoval boháč. „Tu platia iba peniaze, ktoré si daroval na zemi.“

Povieme si rozprávka. Áno. Ale vyjadruje pravdivú skutočnosť posledného súdu. Kapitálom, ktorý budeme mať v rukách budú len naše dobré skutky. Svätý Pavol o sebe hovorí: Pre smrť je ziskom. Odkiaľ mal Pavol túto radostnú istotu a prečo sa vôbec nebál smrti? „Pre mňa žiť znamená Kristus,“ vyznáva apoštol národov. Žiť Krista, žiť jeho život, napodobňovať jeho skutky, stotožňovať sa s jeho vôľou je podmienkou toho, aby aj pre nás bola smrť ziskom začiatkom nového života.

ADE
Smútiaci! Lúčime s našim zosnulým bratom, uvedomme si každý z nás raz zomrie. A nemusí to byť potom. Pán si náš môže kedykoľvek povolať. Skúsenosť nás učí, že na veku nezáleží. Bude to veľká chvíľa pre naše ďalšie smerovanie. Svet pôjde pokojne ďalej aj bez nás. Spomienky na nás budú rednúť až sa celkom pominú. Ostane nám len Boh a naše dobré skutky.
Dokážme sebe i Bohu, že chceme patriť medzi jeho vyvolených a urobíme všetko preto, aby sme raz pred Božou tvárou nemali prázdne ruky.
Prosme Všemohúceho Boha za dušu nášho brata, ale aj za nás, aby sme dobré využili každý deň, že keď si nás Otec povolá k sebe, aby sme počuli tie najkrajšie a najdôležitejšie slová našej kresťanskej viery: „Poďte požehnaní môjho Otca, zaujmite Kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta“ (Mt 25,33).

Amen.

*Porov.: KNÁPIK, F.: Seminárna práca. Spišská Kapitula : 2002