Pohreb muža

Povzbudiť k dôvere v Božie milosrdenstvo.

AI
Niet človeka, ktorý by za normálnych okolností netúžil po šťastí a živote. Človek na zemi má síce skúsenosť bolesti a smrti, ale túžba po živote napriek tomu tu je. A do toho nám zaznievajú slová evanjelia.

KE
„Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa bude žiť aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie na veky“ (Jn 11,25-26).

DI
O akom živote to Ježiš hovorí? A prečo vlastne hovorí o živote, keď vidíme, že jeho priateľ Lazár je v hrobe a náš brat je tiež po smrti. Ježiš hovorí o živote preto, lebo smrť človeka nie je cieľom, ale iba bránou, za ktorou je život večný. V Písme čítame, že rovnako zomierajú aj múdri aj pochabí (porov. Kaz 2,16). To nám znie dosť beznádejne, lebo vidíme, že sa smrti nemôžeme vyhnúť. Lenže do toho nám znejú Ježišove slová: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky“ (Jn 11,25-26).
Čo je to ten večný život? Večnosť je trvanie bez konca. Nám to však nestačí, lebo máme skúsenosť dobrú a zlú. Skusovať vo večnosti zlo a trápenie to nie je lákavé. Lenže znova nás Ježiš povzbudzuje: „Poďte požehnaní môjho Otca a zaujmite kráľovstvo, ktoré je vám pripravené od stvorenia sveta“ ( Mt 25,34). A z iného miesta Svätého Písma vieme, že Ježišovo kráľovstvo je kráľovstvo, kde sa nám zotrie z očí každá slza (porov. Zjv 21, 4).

PAR
Hovorí sa, že dobrý človek zomiera vždy predčasne. Aj keď nás zarmucuje odchod milovanej osoby, predsa sa lúčime len dočasne, lebo aj nám príde čas odchodu z toho sveta. To znamená, že sa s našimi zosnulými stretneme. Chce to len vieru v Ježiša a život podľa neho, lebo on sám nám sľubuje, že nik kto žije a verí v neho bude žiť (porov. Jn 11,26). Na adresu tohto života s Ježišom sv. apoštol Pavol píše, že ani oko nevidelo ani ucho nepočulo, čo Boh pripravil tým, čo ho milujú. Boh miluje všetkých, lebo „On nemá v nenávisti nič z toho čo stvoril“ (Mud 1, 24). „Boh je láska“ (1 Jn 4,8) a duše spravodlivých sú v jeho rukách a „muka sa ich nedotkne“ (Múd 3,1). Preto odpovedajme s láskou na jeho lásku a dosiahneme večný život - nebo.

MY
Túžba po šťastí je v človeku aj napriek skúsenosti zla, bolesti...

Predstavme si kňaza v stredných rokoch, ktorý sršal aktivitou a životom. Bol obľúbený u všetkých. Keď mu zistili rakovinu v pokročilom štádiu, jeho prvá reakcia bola, že sa odmlčal. Prišlo to nečakane a aj dosť ťažko. Jeho spolubrat, kňaz ho išiel do nemocnice navštíviť a potešiť. Čakal, že nájde namrzeného chlapa, nezmiereného s vlastnou situáciou. Miesto toho našiel človeka, ktorý rozdával úsmevy na každú stranu. -„Čo to má znamenať, veď ešte predvčerom, si nechcel nikoho vidieť a nechcel si o tom hovoriť?“ Opýtal sa ho priateľ. Odpoveď bola prekvapujúca. -„Predvčerom som si neuvedomil jednu vec. A to, že idem domov. Ja idem domov a preto moja duša spieva Magnifikat. Ja idem k Otcovi a preto som šťastný, lebo mám život na dosah ruky.“

Tu vidíme v praxi Ježišove slová: „bude žiť, kto verí vo mňa.“

ADE
Niet človeka, ktorý by za normálnych podmienok netúžil po šťastí a živote. Preto tu niet miesto pre zúfalstvo, keď nás Boh volá týmito slovami: „Blahoslavení mŕtvi, ktorí umierajú v Pánovi už od teraz. Áno hovorí Duch, nech si odpočinú od svojich námah, veď ich skutky idú s nimi“ (Zjv 14, 13).

Amen.

*Porov.: BALUCHA, V.: Seminárna práca. Spišská Kapitula : 2002